NOVINKY ZDRUŽENIE NA ZÁCHRANU HRADU ŠÁŠOV ŠÁŠOVSKÝ HRAD DISKUSIA OSTATNÉ KONTAKT
 
História hradu
 
Počiatočná história hradu je úplne neznáma. Prvý raz sa spomína v listine z roku 1253. Jeho majiteľom v tomto čase bol ostrihomský arcibiskup Vančaj (Vancha) a jeho príbuzní Peter a Vincent. Údajne ho títo aj postavili.Za dávnych čias bol hrad strediskom provincie, zvanej Šúšolská a v starých listinách sa i spomína pod menom "Castrum de Susol".Roku 1283 bratanci kardinála Štefana, Tomáš, syn Petrov a Orbas zamenili svoje farnádske panstvo za hrad Šášov (Sásov) s ostrihomským arcibiskupom Lodomierom. Neskoršie hrad sa stal kráľovským majetkom.V rokoch 1320-1329 boli na Sásove hradnými kastelánmi štiavnický komorný gróf Ján a Imrich Bečej. Roku 1336 bol na hrade kastelánom syn Imrich Bečeja, zvaný Vesszös (Prútkár), ktorý si násilne privlastnil šesť dedín, patriacich mestu Štiavnica. Jeho následníkom bol Ladislav Köbölkuthy (1352). Za kastelánstva Köbölkuthyho Štiavničania sa obrátili s písomnou ponosou na kráľa Ľudovíta, ktorý rozkazom zo dňa 21. apríla 1352 vrátil privlastnené dediny Štiavničanom.

Ináč títo kasteláni znepokojovali i opátstvo hronsko-svätobeňadické, plienili ho a keď sa dalo, poškodzovali jeho majetky. Neobyčajne mnoho škôd narobili kasteláni Baška z Kostolian (1362) a Peter z Branča (roku 1373).Roku 1390 kráľ Žigmund daroval hrad Lenšťakovi z Jelšavy, po ňom ho zdedil jeho syn Juraj.
Roku 1393 ho kráľ zamenil za hrad Šariš s Jurajom zo Štítnika, toho času kráľovským štátovníkom. Roku 1401 bol majiteľom hradu Žigmund zo Štítnika, syn Jurajov, roku 1413 vzal kráľ hrad Sásov pánom Štítnickým a dal im zaň hrad Hrušovský, takže Šášov sa stal zas kráľovským majetkom. Roku 1424 kráľ Žigmund daroval Šášov svojej manželke, kráľovne Barbore.

rokoch 1441-1447 bol kastelánom Šášova Peter Koller. Za kráľa Ladislava V. boli kastelánmi Šášova Peter Korláthi a Štefan Seči. Seči bol veľký nepriateľ hunyadovského rodu a mal veľkú účasť na zosadení a popravení Ladislava Hunyadyho.Za Mateja Corvina bol za čas kastelánom Šášova Ladislav Upori, ktorý mal rozkaz podľa možnosti zničiť vojsko Jána Jiskru z Brandýsa, ale Upori sa namiesto toho spojil s husitmi proti kráľovi.

Po smrti kráľa Mateja vdova, Beatrica darovala Šášov jágerskému arcibiskupovi Urbanovi Dóczimu z Veľkej Lúče, proti čomu v rokoch 1491 a 1515 energicky protestoval hronsko-svätobeňadický opát. Šášov boj majetkom rodiny dócziovskej až do roku 1648, v tomto roku sa stal zas kráľovským majetkom. Roku 1677 sa zmocnilo Šášova vojsko Imricha Thökölyho a spustošilo ho.

Od tých čias ho nereštaurovali. Hradné rumy už azda snívajú o zašlej sláve, o rušnom živote, ktorý prúdieval na hrade širokým tokom. A aj človek sa zasníva na ňom a rekonštruuje si pred duševným zrakom dni plné vzrušení a života, ktoré tu boli kedysi prítomnosťou.

Zdroj: Hrad Sásov (Šášov) Ľudovít Janota - Slovenské hrady s. 307-310) - v texte je použitý dialekt z roku 1935

 
 
Pamätná izba ZnZHŠ
Anketa
 
 
Oficiálna stránka Združenia na záchranu hradu Šášov. 2005-2009. Redesign 2008. Copyright (c) Rastislav Uhrovič. Všetky práva vyhradené.