NOVINKY ZDRUŽENIE NA ZÁCHRANU HRADU ŠÁŠOV ŠÁŠOVSKÝ HRAD DISKUSIA OSTATNÉ KONTAKT
 
Jozef Luňáček - učiteľ zo Šášovského Podhradia
 

2. augusta 2008 Združenie na záchranu hradu Šášov ako súčasť programu Dobýjania hradu Šášov odhalilo pamätnú tabuľu Jozefovi Luňáčkovi na priečelí pamätnej izby Združenia na záchranu hradu Šášov (z dôvodu rekonštrukcie fasády objektu je v súčasnej dobe zložená). Kto ale bol Jozef Luňáček?


Odhalenie pamätnej tabule J.H.Luňáčka počas podujatia Dobýjanie hradu Šášov 02.08.2008

Jozef Luňáček sa narodil v roku 1844 v Čekovciach (okres Zvolen). Vyučil sa za halenára. Asi v jeseni roku 1866 odišiel za učiteľa do Uňatína. Pravdepodobne na pozvanie Andreja Kmeťa roku 1873 prišiel učiť do Krnišova, kde bol v tom čase Kmeť farárom, čo výrazne ovplyvnilo jeho život. Začal sa zaujímať o geologické výskumy a ďalšie vzdelávanie. Po dvoch rokoch odišiel do Horných Strhár, odkiaľ sa musel v roku 1894 ako Slovák na nátlák tamojšieho maďarsky založeného evanjelického farára odsťahovaťna Čabraď, kde bol pol roka organistom. V novembri roku 1894 píše Andrejovi Kmeťovi už zo Šášovského Podhradia. Tu pôsobil ako učiteľ do roku 1905 s prechodným pobytom v Močiari. V tomto roku odišiel do penzie a odsťahoval sa do Krupiny. Zomrel 7. novembra 1911 v Krupine. V druhej polovici 20. storočia boli jeho pozostatky premiestnené na Národný cintorín do Martina.

Okrem geológie sa Jozef Luňáček zaoberal taktiež archeológiou a paleontológiou. Hlavne v oblasti paleontológie má jeho práca objavný charakter, keď osem skamenelín bolo po ňom aj pomenovaných. Významným objavom bolo nájdenie 14 cm dlhého skamenelého zuba žraloka. 9. januára 1884 sa stal riadnym členom Uhorskej prírodovedeckej spoločnosti a neskôr sa stal aj dopisujúcim členom Ríšskeho geologického ústavu. V úzkom kontakte bol okrem Andreja Kmeťa aj s ďalšími národnými buditeľmi ako Zechenter-Laskomerský, Osvald, Chrástek, Plošic, Križko atď.

Ako už bolo spomenuté Jozef Luňáček pôsobil v Šášovskom Podhradí v rokoch 1894 až 1905, hoci prechodne pôsobil v tomto období aj v Močiari. Z pozostalosti Andreja Kmeťa sa dochovalo 27 listov, ktoré mu Luňáček napísal zo Šášovského Podhradia. Z pohľadu Združenia na záchranu hradu Šášov je zaujímavý list z augusta roku 1895, kde opisuje svoje archeologické nálezy objavené na Šášovskom hrade a pýta sa na nejaký zdroj informácii o hrade. V decembri roku 1896 opäť v liste Kmeťovi tieto nálezy pripomína a prejavuje záujem stať sa členom Slovenskej muzeálnej spoločnosti. Veľmi hodnotná je pohľadnica s vyobrazením hradu, ktorú Kmeťovi posiela ako blahoželanie k meninám. Z listov je možné sa dozvedieť, že niekedy medzi rokmi 1896 a 1899 si zmenil druhé meno z Vincent na Hugolín.

Jozef Hugolín Luňáček žil v Šášovskom Podhradí jedenásť rokov. Tento článok má aspoň čiastočne poukázať na tohto významného človeka, na ktorého už aj starší obyvatelia Šášovského Podhradia zabudli. Na záver snáď len toľko, že v prípade, že sa niekomu podarí objaviť nejaký záznam (fotografia) z pozostalosti svojich blízkych o tomto učiteľovi, kontaktujte prosím Združenie na záchranu hradu Šášov. Ďakujeme.

Rastislav Uhrovič

 
 
Pamätná tabuľa J. H. Luňáček



Anketa
 
 
Jozef Luňáček podľa kresby J. Fraňa
 
Oficiálna stránka Združenia na záchranu hradu Šášov. 2005-2009. Redesign 2008. Copyright (c) Rastislav Uhrovič. Všetky práva vyhradené.